Peťo je v Piešťanoch na terapiách. S deťmi sme ho tam navštívili v nedeľu v čase obeda. Vtedy sme ho nevedeli prebrať z driemot a jeho reakcia na nás bola vlastne žiadna. Neprejavil žiadnu emóciu, keď nás videl a chcel spať dalej. Dali sme si spolu obed, pri ktorom zaspával. Mimochodom, skoro nič nezjedol. Vzali sme ho von na slniečko. Celý čas nehovoril. A keď som sa ho spýtala, či je unavený a chce ísť na izbu, prikývol. Akonáhle sme prišli, uložila som ho a hneď zaspal. Fyzicky na tom lepšie nie je, ale ja osobne som to ani neočakávala, keďže primárny problém v mozgu stále pretrváva. Uvidíme, či trochu pookreje, keď príde domov.
Comentários