Milí priatelia,
prihováram sa vám prvýkrát od zverejnenia našej novej webovej stránky. Priznám sa, že som zavalená rôznymi správami od priateľov a kamarátov, s ktorými sme sa dlho nevideli, ale aj od neznámych ľudí, ktorí nás povzbudzujú, alebo zdieľajú možnosti liečby pre Peťa. Z celého srdca Vám ďakujem za všetky správy, komentáre, modlitby a tiež finančné príspevky. Vďaka!
Informácia pre prispievateľov: Môže sa stať, že svoj príspevok v náhľade konta ešte nevidíte. Pravdepodobne tam je nejaký problém so zobrazovaním zo strany banky. Keď budem mať viac priestoru, skúsim tam zavolať, nech to preveria. Ja však vaše príspevky vidím v aplikácii Tatrabanky.
Ešte raz vám všetkým zo srdca ďakujeme za každý príspevok. Veľmi si to vážime, že aj v tejto dobe, kedy sa na nás valia stále iba negatívne správy, pristupujete k podpore druhých s otvoreným srdcom. Kedysi som prispievala aj ja, keď sa ku mne dostali podobné príbehy ako je ten náš. Nikdy by ma však nenapadlo, že sa raz sama ocitnem na druhej strane.
Teraz pár riadkov o našej súčasnej situácii. Minulý týždeň vo štvrtok Peťovi opäť vyťahovali tekutinu z cysty. Tentokrát sa podarilo vytiahnuť 50 ml. S nedočkavosťou som čakala, aký bude výsledok. Peťo sa necítil dobre, ale zlepšenie vnímania bolo badateľné. Potreboval však priestor na regeneráciu. Všeobecne má Peťo lepší čas po dennom spánku, podvečer. Vtedy je viac vnímavejší, akoby nebol tak utlmený z liekov, ktoré dostáva ráno.
Nanešťastie, v sobotu na obed dostal Peťo slabý epileptický záchvat. Od operácie sa to nikdy nestalo. Vlastne, nikdy sa to nestalo doma. Bolo to prvýkrát, čo som tomu čelila. Vďaka Bohu, nebol silný a trval iba 2-3 minúty. Ako odoznel, sestrička, ktorá bola našťastie v tom čase v našej blízkosti, mu odmerala tlak a pichla podkožne injekciu, ktorú sme dostali od lekárov z mobilného hospicu, ktorí nás už teraz pravidelne navštevujú. Následne som ich kontaktovala a prebrala Peťov stav. Dnes ho prišli pozrieť aj osobne.
Následkom tejto udalosti, mám pocit, že Peťo nemá toľko síl a vnímanie, ako by som očakávala. Viac spí, málo komunikuje. Je pravda, že nastali horúce dni a predpokladám, že aj to je dôvodom, prečo je viac apatický.
Mojou prioritou posledných dní je zháňanie opatrovateľa/ky. Priznám sa, že je to už naozaj boj. Robím to už niekoľko týždňov, keď sa mi vyskytne voľnejšia chvíľa. Žiaľ, týchto ľudí je veľmi málo a ak nejakí niekde sú, tak nemajú priestor pre nás v časoch, kedy ich potrebujeme.
Priatelia, chcela som vám však napísať aj isté skutočnosti, aby ste vedeli, že peniaze, ktoré od vás prijímame na našom transparentom účte, budú určite využité. Včera som sa dovolala do jednej opatrovateľskej agentúry. Momentálne nemajú na najbližší mesiac-dva voľného človeka. Aj napriek tomu som zisťovala, aké majú podmienky.
Pre vašu predstavu – opatrovateľ z ich agentúry musí byť u pacienta minimálne 8h denne. Cena je 9€/hod. Prepočítala som si, že keď bude u nás opatrovateľ 5 dní v týždni, 4 týždne v mesiaci, zaplatím za túto službu 1 440€.
Peťo väčšinu dňa prespí. Opatrovateľ by bol aj napriek tomu u nás doma a musel by byť zaplatený. Nepočítala som víkendy, kedy sa o Peťa musím starať tiež. Pri využití opatrovateľskej služby na plných 30 dní mi suma vychádza na 2 160€.
Týmto chcem povedať dve veci. Prvá je, že keď sa mi podarí zohnať opatrovateľa, vaše peňažné dary nám budú viac než nápomocné a hodnotne využité. Druhá vec mi stále vŕta v hlave. Ako na to prídu ľudia, ktorí majú obdobný osud ako my a nerobia finančnú zbierku? Taká suma nie je v 95% prípadov zďaleka rodinný príjem. A okrem toho má rodina veľa iných bežných výdavkov aj výdavkov spojených s liečbou chorého. Jeden známy mi dnes dal na to odpoveď. Tí ľudia žijú nedôstojný život.
A tak chcem na koniec môjho dnešného príspevku vyjadriť vďačnosť za to, že máme takéto šťastie v našom nešťastí a tisíce ľudí sa nám rozhodlo prispieť a pomôcť tak uľahčiť našu situáciu. Vďaka!
Comments